// História kapely
Predali viac než 170 miliónov nahrávok, ich obchodné imanie dosahuje hodnoty viac než jeden a pol miliardy dolárov, už teraz je jasné, že ich meno sa zapíše do učebníc o vývoji rockovej hudby a sú už viac než 30 rokov jednou z najdôležitejších a najnovátorskejších kapiel. Vlastnia množstvo reštaurácií, sídiel, hotelov, ich zisky dosahujú závratné sumy a ich spevák by sa dokonca podľa vlastných slov nechcel stať prezidentom, lebo by sa musel uskromniť s nižším platom. Napriek tomu je celá ich tvorba a pôsobenie spojené s dobročinnými charitatívnymi koncertami a organizáciami.
Volajú sa U2.
// Ako to všetko začalo
Skúsme sa na chvíľu preniesť do roku 1976 a nazrime do megaúspešnej kariéry tohto kvarteta. Mladý bubeník Larry Mullen, Jr. si povedal, že dosť bolo zaháľania a je načase založiť si vlastnú kapelu. Na nástenku miestnej školy pridal papier, na ktorom sa písalo, že hľadá ďalších chalanov do skupiny. K Larrymu domov vtedy prišli bratia Dave a Dick Evansovci, basgitarista Adam Clayton a večne ukecaný Paul Hewson, ktorý avšak vôbec nevedel hrať ani spievať. Preto ostatní rozmýšľali, že ho nahradia niekým iným, no na prvom koncerte sa Hewson prejavil ako showman a razom sa z neho stal frontman kapely.
Dohodli sa, že sa budú volať Feedback a budú hrať piesne svojich idolov. Po osemnástich mesiacoch skúšok si skupina zmenila meno na The Hype a začala vystupovať v kluboch, pričom hrala coververzie piesní od Sex Pistols a Clash. 17. marca 1978 (írsky sviatok sv. Patrika) sa zúčastnili súťaže v Limericku, ktorú vyhrali a získali odmenu 500 £ a tiež možnosť vytvoriť demonahrávku v štúdiu CBS Records.
Na radu dublinského punk rockového guru Steva Averilla si skupina zmenila názov na U2. Názov bol vybraný preto, že vyvolával zaujímavé konotácie (názov lietadla či ponorky), ale pritom neoznačuje nič konkrétne. V marci 1978 zo skupiny odišiel Dick Evans, čím skupina získala svoju dnešnú podobu. V septembri 1979 U2 vydali svoju prvú EP nazvanú U2-3 (obsahovala tri piesne), ktorá sa dostala až na prvé miesto írskej hitparády. V roku 1980 si ich berie pod krídla vydavateľstvo Island Records (ktorému sú, mimochodom, verní dodnes) a vydávajú debutový album Boy.
// Prvé kroky
Album Boy bol prijatý nadmieru pozitívne, rovnako ako aj turné k tomuto albumu, ktoré ukázalo, že U2 je i skvelou koncertnou kapelou. Prišli prvé hity ako I Will Follow či Out of Control a o U2 sa začalo hovoriť ako o veľkej rockovej nádeji. Čiastočný neúspech zaznamenal druhý album October, ktorého texty nijak neskrývali silnú náboženskú vieru jej členov. Avšak na albume je zreteľné inštrumentálne zlepšenie. Bono sa naučil hrať na harmoniku a The Edge majstrovsky zvláda hru na klavíri.
Sklamanie ale nahradil úspech tretieho albumu War, z ktorého pochádza úspešný hit Sunday Bloody Sunday, ktorý odsudzuje násilie v severnom Írsku. Týmto singlom si U2 na dlhé roky zaistili image ochrancov mieru a spravodlivosti. Pieseň sa v Írsku stala takmer hymnou a fotka Bona s bielou vlajkou obletela svet. Prvým medzinárodným hitom sa stal singel New Year´s Day, ktorej videoklip sa tešil vysokej rotácií na hudobnej stanici MTV a U2 prvýkrát zabodovali aj v USA.
Štvrtý album Under a Blood Red Sky vyšiel v podobe koncertnej nahrávky. The Unforgettable Fire so sebou priniesol tutovku v podobe Pride (In the Name of Love) venovanú bojovníkovi za ľudské práva Martinovi Lutherovi Kingovi. Kratučkou prestávkou bol bol album Wide Awake in America, ktorý vznikol počas turné.
// Vrchol kariéry
Maximálny zlom v kariére kapely bolo vydanie albumu The Joshua Tree, ktorý nahrali spoločne s hviezdnou producentskou trojicou Eno/Lanois/Lillywhite. Z albumu sa dodnes predalo cez 20 miliónov nosičov, čím sa stal album komerčne najúspešnejším albumom U2. Album sa umiestnil na prvom mieste hitparád v 22 krajinách sveta a neskôr bol označený ako najlepší album osemdesiatych rokov. V roku 1988 zaň kapela získala cenu Grammy za Album roka.
Členovia kapely sa nechali inšpirovať americkým folkom a country. Vďaka dnes už legendárnym hitom With or Withou You, Where The Streets Have No Name či I Still Haven't Found What I'm Looking For prekonal album v USA aj Británii rýchlosť v predaji, v Británii získal album platinovú platňu za 28 hodín, v USA za 40 hodín.
Aj na tomto albume sa prejavujú náboženské a politické motívy - I Still Haven't Found What I'm Looking For je osobná pieseň o vnútorných sporoch viery a pokušenia, Bullet the Blue Sky je odsúdenie americkej politiky vyzbrojovania povstalcov v Salvádore, Mothers of the Disappeared je žalospev venovaný združeniu Asociación Madres de Plaza de Mayo, ktoré združuje matky unesených z čias politického prevratu v Argentíne v roku 1978, Running to Stand Still hovorí o drogovej závislosti. Nasledovala takmer trojročná koncertná šnúra, počas ktorej vznikol album Rattle and Hum.
// Druhá epocha
Odklon od známeho soundu predstavoval album Achtung Baby, na ktorom sa podpísala atmosféra spájajúceho sa Berlína, kde sa album nahrával, a tiež nový štýl Edgeovej gitary na hony vzdialený od starého "cinkavého" zvuku. Pre starých fanúšikov to bol šok, avšak skupina získala zástupy nových mladých priaznivcov. Niektoré piesne (One, Mysterious Ways) sú ešte podobné predchádzajúcim albumom z 80-tych rokov, na iných (napríklad Zoo Station) je vidieť vplyv elektronickej hudby a štýlom už patrí do 90-tych rokov. Spolu s albumom The Joshua Tree je Achtung Baby kritikmi označovaný ako najlepší album od U2. V ankete hudobného časopisu Q v roku 1998 označili čitatelia Achtung Baby ako 15. najlepší album histórie.
Na začiatku roku 1992 bolo zahájené dlho očakávané turné, nazvané Zoo TV. Turné bolo megalomanským multimediálným podnikom, U2 predstierali prijatie šoubiznisového štýlu, divákov ohromovali desiatky obrazoviek, svetelné efekty, kostýmy pre členov kapely, jedenásť pomaľovaných Trabantov rozmiestnených okolo scény, satelitnou televíziou a videoklipmi s podprahovými správami. Pri koncertoch Bono skúšal telefonovať na rôzne miesta - o jeho snahe dovolať sa v noci prezidentovi USA Georgeovi Bushovi st. sa prezident dokonca zmienil v priebehu predvolebnej kampane. V priebehu prestávky v turné sa kapela zastavila v štúdiu, ale miesto pôvodne plánovaného doplnkového EP vznikol plnohodnotný LP album nazvaný Zooropa, vydaný v júli 1993. Toto megalomanské turné predstavovalo pre kapelu obrovský risk. Ako sa Bono vyjadril, keby prišlo na koncerty o 5 percent menej ľudí, U2 zbankrotujú.
Na začiatku roku 1996 začali U2 pracovať na ďalšom štúdiovom albume. Pôvodný zámer vydať "priamočiary rock'n'rollovy album" rýchlo zmizol, album je opäť ďalším pokusom o zmenu štýlu – obsahuje množstvo elektronickej hudby, efektov a samplov, výsledný zvuk má veľa prvkov disca a techna. Skupina sa priznala k zámeru zapracovať štýl skupín ako Prodigy či The Chemical Brothers. Práce na novom albume však sprevádzalo veľa ťažkostí. Larrymu sa zhoršili problémy s chrbticou a veľkej časti nahrávaní sa prakticky nezúčastnil. Natáčanie sa preťahovalo až konečne 4. marca 1997 vyšiel album Pop. Po tomto albume nasledovalo opäť veľkolepé turné Popmart.
// Návrat k starým časom
K starému melodickému zvuku sa U2 vracajú albumom All That You Can't Leave Behind. Každá z jedenástich krásnych piesní mala potenciál stať sa hitom. V roku 2002 vydala kapela výberový album The Best of 1990-2000, ktorý okrem známych hitov obsahoval dve nové skladby, ktoré sa tiež stali hitmi, a to Electrical Storm a The Hands that Built America. O dva roky neskôr vyšiel ďalší radový album How to Dismantle an Atomic Bomb, ktorý Bono označil za prvý skutočný rock'n'rollový album kapely. Album debutoval na prvej priečke v 32 krajinách sveta. K albumu odohrala kapela veľmi úspešné turné Vertigo Tour. V roku 2005 bola kapela U2 uvedená do Rockandrollovej siene slávy.
Najnovšie (rok 2009) skupina vydala svoj daľší štúdiový album No Line On The Horizon, kde prvý singel Get On Your Boots úradoval na popredných priečkach svetových hitparádach. Tento album bol z veľkej časti nahraný v marockom meste Fez, čo sa odráža aj na albume. Samotní členovia potvrdili, že im bola inšpiráciou miestna tradičná hudba. Za výborný je možné považovať aj minimalistický obal albumu (na obrázku), ktorého autorom je japonský fotograf Hiroshi Sugimoto. Členovia sa vydali na veľké turné, ktoré nazvali 360° Tour. Jeho špecifickosť je v použití unikátneho pódia The Claw, vďaka ktorému môžu kapelu sledovať fanúšikovia zo všetkých strán.
// Diskografia
| Obal | Názov | Rok vydania | Producent(i) | Single |
|---|---|---|---|---|
 | Boy | 1980 | Steve Lillywhite |
|
 | October | 1981 | Steve Lillywhite |
|
 | War | 1983 | Steve Lillywhite, Bill Whelan |
|
 | Under a Blood Red Sky | 1983 | Jimmy Iovine |
|
 | The Unforgettable Fire | 1984 | Brian Eno, Daniel Lanois |
|
 | The Joshua Tree | 1987 | Daniel Lanois, Brian Eno |
|
 | Rattle and Hum | 1988 | Jimmy Iovine |
|
 | Achtung Baby | 1991 | Daniel Lanois, Brian Eno |
|
 | Zooropa | 1993 | Flood, Brian Eno, The Edge |
|
 | Pop | 1997 | Flood |
|
 | The Best Of 1980-1990/ The B-Sides | 1998 | Brian Eno, Daniel Lanois, Steve Lillywhite, Jimmy Iovine, U2, St. Francis Xavier |
|
 | All That You Can't Leave Behind | 2000 | Daniel Lanois, Brian Eno, Steve Lillywhite, Mike Hedges, Richard Stannard, Julian Gallagher |
|
 | The Best Of 1990-2000/ The B-Sides | 2002 | Steve Lillywhite, Brian Eno, Daniel Lanois, William Orbit, U2, Flood, Nellee Hooper, Paul Barrett, Howie B |
|
 | How to Dismantle an Atomic Bomb | 2004 | Steve Lillywhite, Chris Thomas, Jacknife Lee, Nellee Hooper, Flood, Daniel Lanois, Brian Eno, Carl Glanville |
|
 | U218 Singles | 2006 | Steve Lillywhite, Brian Eno, Daniel Lanois, Jacknife Lee, Rick Rubin |
|
 | No Line on the Horizon | 2009 | Brian Eno, Daniel Lanois, Steve Lillywhite |
|